„Tak ako väčšina rodičov, aj jednorodičia túžia po tom, aby ich deti zažili úspech a boli šťastné. Všetky deti sa potrebujú cítiť bezpečne. Každá zmena našimi istotami viac či menej otrasie. Preto je ideálne, ak má rodič energiu na to, aby s dieťaťom venoval čas rôznym aktivitám a rozhovorom o škole. “ vraví školská psychologička a špeciálna pedagogička Katarína Dobrovodská v rozhovore o tom, ako sa vysporiadať s nástupom dieťaťa do školy ako jednorodič.
Čo sú podľa Vás hlavné obavy, s ktorými sa stretávajú jednorodičia keď ich dieťa nastupuje do školy?
Tak ako väčšina rodičov, aj jednorodičia túžia po tom, aby ich deti zažili úspech a boli šťastné. Pri takej významnej zmene, akou prechod do školy je, práve v prípade jednorodičov vnímam výraznejšie obavy týkajúce sa zvýšených finančných nárokov na nákup školských potrieb a pomôcok. S tým taktiež súvisí strach z toho, ako budú ich deti prijímané v novom kolektíve – neraz mamičky alebo otcovia jednorodičia intenzívnejšie prežívajú obavy z toho, že bude ich dieťa terčom posmechu či šikany. V neposlednom rade sa zaoberajú aj organizačnými záležitosťami a logistikou – ako skĺbiť pracovné povinnosti a do režimu dňa začleniť aj prípravu do školy.
Čo potrebuje dieťa najviac od rodiča pri nástupe do školy? Ako môžeme pripraviť dieťa na zvládnutie školy vopred?
Všetky deti sa potrebujú cítiť bezpečne. Každá zmena našimi istotami viac či menej otrasie. Preto je ideálne, ak má rodič energiu na to, aby s dieťaťom venoval čas rôznym aktivitám a rozhovorom o škole. Pomôcť pri tom určite môže prezeranie si napríklad fotografií rodiča zo školy – ak dieťa bude vidieť, že aj jeho rodič, bol žiakom v nejakej triede, že aj rodič bol v podobnej situácii, posilní to jeho dôveru v zvládnutie tejto situácie. Taktiež rodič pri spoločnom prezeraní fotografií dokáže viac spontánne rozprávať o tom, ako to v škole funguje, aké veci sa tam naučil, aké mal učiteľky, spolužiakov a pod. Takýto príbeh je pre dieťa veľmi významný, veľa si z neho zapamätá a tak bude mať konkrétnejšiu predstavu o tom, čo ho čaká. Taktiež spoločný výber školských pomôcok, fľaše na pitie či vrecúška na telesnú a nácvik balenia si vecí, pomôže budúcim prváčikom získať pocit schopnosti, motivuje ich to.
V prípade, že už školu, do ktorej dieťa nastúpi, navštívili, odporúčam si spomenúť na to, čo tam dieťa videlo, zažilo. Pripomienkou môže byť napríklad aj web stránka školy, kde sú fotografie priestorov školy a môžete ich spoločne prezrieť, aby dieťa vedelo, kam ide, ako to tam vyzerá. Určite odporúčam povzbudzovať deti vopred k dôvere voči pani učiteľke a napríklad sa zahrať na školu – ako sa vypýtať na WC, ako povedať, že dieťa niečo bolí, že mu niekto ubližuje, že nevidí na tabuľu, nestíha písať a pod. Tiež dieťaťu dajte najavo, že mu veríte a že aj ono môže veriť vám. Že sa vám môže zdôveriť, môže za vami prísť a vyrozprávať sa zo svojich žiaľov, úspechov aj neúspechov.
Ako zvládnuť naše emócie, úzkosť, strach a neistotu tak aby sa nepreniesli na dieťa? Ako zvládnuť obavy, že nás bude odsudzovať okolie, škola, iné mamičky ako jednorodiča?
Je dôležité si uvedomiť, že určite nie ste jediní jednorodičia v škole, zrejme ani v triede. Určite ste prežili ťažké chvíle a museli ste zvládnuť toľko náročných situácií, aby ste teraz boli tam, kde ste. Spomeňte si na všetky tieto situácie, kedy sa vám zdalo, že ste na konci so silami. Pochváľte sa, uvedomte si, koľko úsilia ste vložili a stále vkladáte do výchovy a starostlivosti o vaše deti. Ak sa niekto rozhodne vás odsudzovať iba pre status jednorodiča, zrejme je niekde problém u nich, nie u vás. Zaslúžite si podporu, nie odsúdenie. Vaše dieťa si určite tiež už s mnohými výzvami poradilo v škôlke. Ak máte negatívne skúsenosti, zrejme pre vás bude náročnejšie dôverovať škole ako inštitúcii, že sa o vaše dieťa postará a chce preň to najlepšie. Predstavte si vaše dieťa v škole, čoho sa obávate? Zamyslite sa nad tým, čo by vaše dieťa potrebovalo, aby situácie, ktoré ste si predstavili, zvládlo. Zapíšte si to. Je to schopnosť komunikovať? Je to odvaha? Ak budete vedieť, čo potrebujete, skúste nájsť príbehy o týchto témach. Vám, ako rodičovi určite pomôže, ak budete mať vytvorený úctivý vzájomný vzťah s pani učiteľkou alebo pánom učiteľom vášho dieťaťa. Úprimne sa spoločne pozhovárajte o vašich obavách, očakávaniach a nastavte si spoločne jasné pravidlá komunikácie do budúcna, aby ste boli (aj vy, aj vyučujúci) dostatočne informovaní, ale nie zahltení. Vopred dohodnuté pravidlá a ich dodržiavanie prispievajú k pocitu istoty, ktorý je taký potrebný.
Aké tipy máte pre jednorodičov na zvládnutie všetkých zodpovedností? Ako si zorganizovať ako jednorodič prácu, školopovinné deti, domácnosť, učenie s deťmi, voľný čas s deťmi a ich krúžky a nezabudnúť pri tom na seba?
Určite je ideálne využiť všetky dostupné formy pomoci – ak je možné zapojiť starých rodičov alebo kamarátky, prípadne striedanie vyzdvihovania detí medzi mamičkami – ak sa deti kamarátia a pod.
Organizačne je jednoduchšie, ak chodí dieťa do školy v blízkosti bydliska, taktiež je fajn využiť krúžky v blízkosti školy, čím sa vyhneme taxikárčeniu.
S prváčikmi je najdôležitejšie tráviť prvé tri mesiace – tzv. adaptačné obdobie, kým si nájdete spoločný systém, kým si dieťa osvojí systém prípravy na vyučovanie. Určite dieťa zapájajte do domácich prác, čím si dieťatko rozvíja svaly ruky, potrebné pre zvládnutie písania. Nezabudnite svojím deťom čítať, kedykoľvek na to bude príležitosť – tým, že dieťa bude sledovať obrázky, budete sa spolu rozprávať o tom, čo čítate, budete si prehlbovať nielen svoj vzájomný vzťah, ale dieťa bude prirodzene vnímať aj tvary písmen a ich prepojenie so zvukovou stránkou textu.
Kde hľadať pomoc, ak situáciu nezvládam, nestíham a potrebujem poradiť?
Ak ste vyčerpali všetky Vám dostupné možnosti pomoci v okolí a neviete sa ďalej pohnúť z miesta, môžete požiadať o pomoc aj JEDEN RODIČ, n.o. a s pomocou našich odborníkov a dobrovoľníkov sa budeme snažiť pomôcť Vám nájsť správnu cestu. Zaregistrujte sa u nás a požiadajte o pomoc.